Skin

O knihe

Pokožka

Damian Dufresne pracoval v módnom a reklamnom priemysle, bol umeleckým riaditeľom a vo svete módy sa cíti ako doma. Všetky skúsenosti mali zároveň vplyv aj na jeho fotografickú kariéru. “Fotografia prišla ku mne veľmi prirodzene, bez toho aby som musel robiť nejaké dôležité rozhodnutia, podobne ako aj v iných oblastiach svojho života. Keď som začal pracovať ako umelecký maskér, vždy som tvrdil: Make-up prišiel ku mne, nie ja k nemu. Odjakživa som vedel, že toto je presne tá oblasť, ktorej sa chcem intenzívne venovať. Ľudia vravia, že make-up využívam podobne ako maliar. Považujem to za kompliment, no nie je to pravda: Maliar začína s čistým plátnom. Ja, naopak, začínam s človekom, ktorý žije, dýcha a inšpiruje ma. Výber modela je základ: je nositeľom make-upu a vnáša mu život. Moja úloha je vytvoriť osobnosť, ktorú model reprezentuje, bez toho aby som musel zasahovať do jeho integrity, prípadne vytvoriť spolu s modelom nejakú osobnosť, ktorá nemá s nositeľom nič spoločné. Potom prichádza na rad fotenie. Pozriem sa do fotoaparátu a vtedy sa začne rodiť obraz, ktorý som nosil v hlave už dlhšie. Medzi modelom a objektívom musí vzniknúť chémia. Ide o moment, kedy nemáme na výber a musíme sa vzájomne dôverovať; moment, kedy ma druhá strana niečím prekvapí, a ktorý sa snažím vytrvalo zachytiť. Vtedy vzniká to pravé kúzlo.”

Damian Dufresne sa už viac než tridsať rokov venuje umeleckému maskérstvu.

  Skin

Damien Dufresne comes from the fashion world, from the advertising industry, from art direction and, more precisely, from the make-up world, and, of course, his work as a photographer has been influenced by all these experiences. Speaking about his work, Damien Dufresne says that "photography came to [him] without really deciding, as the rest of [his] life actually: things have happened nearly naturally. When I was a make-up artist, I was saying the same thing: make-up came to me and, paradoxically, I knew, deep inside, that it was what I always wanted to do. People are telling me that I use make-up as a painter and I take it as a compliment. But this isn’t true: the painter starts from a white canvas. I start my work with a person, with someone who lives, who breathes, who inspires. The choice of the model is paramount: he wears the make-up and he brings life to it.
To transform, with make-up, a model into a character without betraying his personality, or to use his personality to create a character, even to change the way he looks at himself in the mirror.

Then, comes the time when he appears on the set. I look in the camera and this is the birth of what I had assumed. Then, begins an intimate moment with the model, a seduction phase between him and the camera, a moment during which he and I have no other choice than to trust each other, a moment during which he surprises me and I capture the moment; and magic can start.”

Damien Dufresne has been a make-up artist for the past thirty years.